Pôsobnosť Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v oblasti zahraničných vzťahov a európskej integrácie
Zahraničné vzťahy a medzinárodná spolupráca
Pôsobnosť MK SR v oblasti zahraničných vzťahov je vymedzená Programovým vyhlásením vlády SR a cieľmi zahraničnej politiky SR, ako aj medzinárodnoprávnymi bilaterálnymi záväzkami.
Poslaním odboru je prezentácia slovenskej kultúry v zahraničí, získavanie partnerov na spoluprácu a iniciovanie projektov nielen na vládnej, ale aj na regionálnej a miestnej úrovni. Usiluje sa v rámci medzinárodných vzťahov vytvárať pre slovenskú kultúru čo najširšie kultúrno-spoločenské zázemie.
Rada Európy
Rada Európy sa zaoberá celým komplexom otázok európskej spoločnosti s výnimkou vojenskej obrany. Programy jej aktivít zahŕňajú tieto oblasti:- ľudské práva
- médiá
- právnu spoluprácu
- sociálne a ekonomické otázky
- zdravotníctvo
- školstvo
- kultúru
- dedičstvo
- šport
- mládež
- miestnu demokraciu a cezhraničnú spoluprácu
- životné prostredie a regionálne plánovanie.
Hlavné ťažisko spolupráce s Radou Európy z hľadiska pôsobnosti MK SR sa sústreďuje na oblasť kultúry, kultúrneho dedičstva a médií. MK SR vyvíja aktivity aj v ďalších vymenovaných oblastiach, a to buď priamo alebo v rámci medzirezortnej spolupráce (ľudské práva, menšinová problematika, legislatíva, vzdelávacie programy a pod.).
Základný rámec činnosti Rady Európy v oblasti kultúry a kultúrneho dedičstva tvorí Európsky kultúrny dohovor z r. 1954, v oblasti médií Európska deklarácia o slobode prejavu a šírenia informácií z r. 1992.
Nástrojmi konkrétnej činnosti na napĺňanie cieľov dohovoru, deklarácie a následných právnych dokumentov Rady Európy sú:
- Riadiaci výbor pre kultúru (CDCULT)
- Riadiaci výbor pre kultúrne dedičstvo (CDPAT)
- Riadiaci výbor pre médiá a nové komunikačné služby (CDMC).
Tieto strešné orgány danej oblasti, v ktorých má svoje zastúpenie všetkých 46 členských krajín Rady Európy, si podľa potreby zriaďujú ďalšie pracovné orgány koordinujúce činnosť v rôznych špecializovaných sférach. V súčasnosti má Slovenská republika zastúpenie okrem, vyššie uvedených výborov, v týchto orgánoch:
- Riadiaci výbor fondu EURIMAGES
- Expertná skupina pre verejnoprávne vysielanie v informačnej spoločnosti (MC-S-PSB)
- Expertná skupina pre ľudské práva v informačnej spoločnosti (MC-S-IS)
- Výkonná rada EAO, Výbor Výkonnej rady EAO (European Audiovisual Observatory)
- Stály výbor pre cezhraničnú televíziu (T-TT) (zástupcu vysiela v súlade so zákonom č. 308/2000 Z. z. Rada pre vysielanie a retransmisiu)
Stredoeurópska iniciatíva
Iniciatíva vznikla v Budapešti v novembri 1989 pod názvom INICIATÍVA “
V máji 1990 sa pripojila ČSFR a vznikla PENTAGONÁLA. Pristúpením Poľska v júli 1991 bola organizácia premenovaná a vznikla HEXAGONÁLA, ktorá po pristúpení Slovinska, Chorvátska, Bosny a Hercegoviny v júli 1992 zmenila názov na STREDOEURÓPSKU INICIATÍVU (SEI) .
V marci 1993 boli za členov SEI prijaté nástupnícke štáty ČSFR - Slovenská republika a Česká republika.
V súčasnosti má SEI 17 členských krajín (Albánsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Česká republika, Srbsko a Čierna Hora, Chorvátsko, Macedónsko, Maďarsko, Moldavsko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovenská republika, Slovinsko, Taliansko, Ukrajina). Najnovšie sa do činnosti SEI začínajú zapájať so štatútom “špeciálneho hosťa” experti z Čiernej hory.
Hlavnými cieľmi pri vytvorení SEI boli najmä prehĺbenie a rozšírenie ekonomickej spolupráce medzi krajinami stredoeurópskeho regiónu.
SEI je združením, jednou z foriem regionálnej spolupráce. Na základe súhlasu ministrov zahraničných vecí v októbri 1995 vo Varšave vznikol Výkonný sekretariát SEI so sídlom v Terste. V rámci sekretariátu existuje Centrum pre informácie a dokumentáciu. Následne vznikol Sekretariát pre projekty SEI, ktorý má kanceláriu v Terste a v Londýne v Európskej banke pre rekonštrukciu a rozvoj.
Od roku 1994 sa uskutočňujú každoročne stretnutia premiérov členských krajín SEI, pravidelné stretnutia ministrov zahraničných vecí, ministrov zodpovedných za problematiku niektorej z pracovných skupín SEI.
V rámci SEI bolo postupne vytvorených 18 pracovných skupín. MK SR už od roku 1990 bolo poverené koordinovaním pracovnej skupiny pre kultúru a vzdelávanie. Spoluprácu jednotlivých pracovných skupín členských krajín SEI koordinuje Výbor národných koordinátorov, zložený zo zástupcov ministerstiev zahraničných vecí SEI, v spolupráci s Výkonným sekretariátom SEI .
Predsedníctvom pracovnej skupiny pre kultúru a vzdelávanie od roku 1990 bol poverený odbor zahraničných stykov Ministerstva kultúry SR a od roku 1994 odbor európskej integrácie MK SR.
Pracovná skupina má zasadnutia pravidelne 2 x ročne v Bratislave – na jar a na jeseň. Okrem toho usporadúvame ďalšie ad hoc stretnutia resp. mimoriadne zasadnutia.
V prípade záujmu o informácie o možnostiach a formách spolupráce v rámci krajín SEI kontaktujte odbor európskej integrácie MK SR telefonicky alebo e-mailom na adresu sms@culture.gov.sk.
Višegrádska skupina
Vznik a štruktúra Višegrádskej skupiny V4:
Vychádzajúc z presvedčenia, že bez blízkej spolupráce stredoeurópskych krajín, prameniacej v historických a duchovných väzbách národov strednej Európy, nie je možné zabezpečiť návrat týchto krajín do Európy, podpísali prezidenti troch krajín - Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Maďarska a Poľska politické vyhlásenie zamerané na spoluprácu pri formovaní stredoeurópskeho regiónu v podmienkach parlamentnej demokracie, deklaráciu o spolupráci svojich krajín na ceste k európskej integrácii. Podpísaním tejto spoločnej deklarácie sa vytvorila tzv. Višegrádska trojka (V3), ktorá sa po rozdelení ČSFR v roku 1993 na dva samostatné štáty rozšírila na Višegrádsku štvorku (V4).
Na čele V4 je vždy jedna predsedajúca krajina na princípe rotácie v poradí - Česká republika, Poľsko, Maďarsko a Slovensko, s mandátom na jeden rok.
Višegrádska skupina je neinštitucionalizovaným združením, pričom najvyššou formou medzivládnej spolupráce je stretnutie predsedov vlád, ktorí sa stretávajú oficiálne jedenkrát ročne v predsedajúcej krajine a jedenkrát do roka neoficiálne. Nižšou formou spolupráce sú stretnutia ostatných členov vlád jednotlivých krajín, ktorí sa stretávajú podľa potreby v otázkach pôsobností príslušných ministerstiev. Ďalšou formou takejto spolupráce sú stretnutia štátnych tajomníkov ministerstiev zahraničných vecí, ktorí sa stretávajú dvakrát ročne s cieľom prípravy summitov predsedov vlád a prípravy návrhov odporúčaní pre taktiku a stratégiu spolupráce. Stretnutia veľvyslancov krajín V4 sú na báze rotácie pravidelné s frekvenciou stretnutí štyrikrát ročne v predsedníckej krajine a s cieľom vedenia diskusií o stave višegrádskej spolupráce. Poslednou a najnižšou formou medzivládnej spolupráce sú stretnutia višegrádskych koordinátorov, ktorí sa stretávajú podľa potreby dvakrát ročne, alternatívne v štyroch krajinách. Úlohou týchto stretnutí je zhodnotenie a koordinácia spolupráce, príprava stretnutí štátnych tajomníkov a summitov predsedov vlád V4.
Kultúra je neoddeliteľnou súčasťou živej diplomacie a vo svojej mnohorakosti a bohatstve je významným vektorom medzinárodnej spolupráce. Spoločné projekty krajín V4 môžu obohatiť nielen obyvateľov konkrétneho stredoeurópskeho priestoru, ale aj kultúrnu verejnosť v celej Európe. Z tohto pohľadu je potrebné rozvíjať spoluprácu nielen s európskymi a svetovými medzinárodnými organizáciami, ale zintenzívniť spoluprácu najmä s predsedníckymi krajinami a krajinami trojky európskych integračných zoskupení.
V oblasti kultúry sa spolupráca realizuje v rámci spoločných projektov, ktoré odsúhlasujú ministri kultúry krajín V4 počas svojich stretnutí, ktoré sa konajú dvakrát do roka. Za oblasť kultúry bolo doteraz predložených 158 projektov, z ktorých Rada veľvyslancov doteraz schválila 30 projektov.
